„A čo je zlé na tom, keď chcem, aby sa tie decká trochu zmenili? Aby boli pozornejšie, menej vyrušovali, viac sa sústredili, mali radšej môj predmet, …“, povzdychne si nejeden učiteľ.

Viete, čo je najrozšírenejšia choroba vzťahov? Choroba, ktorá postihuje viac ľudí ako akákoľvek iná? Je jedno, či hovoríme o vzťahoch partnerských, či o vzťahoch na pracovisku alebo o vzťahoch kamarátskych. Je to snaha meniť iných. Pozrieme sa na druhého a hneď vieme, čo by sme mu poradili. Ako sa má lepšie obliecť, aký účes má zvoliť, ako a kedy má hovoriť alebo nehovoriť, čo mu škodí alebo prospieva. Ale v skutočnosti je hlavným cieľom, aby to bolo dobré pre nás, aby sa to páčilo nám:).

V cudzom oku vidí smietku a vo svojom brvno nevidí, hovorí jedno zo známych prísloví.

Ako teda odstrániť brvno z vlastného oka?

Pozrime sa na ľudí, ktorí nás rozčuľujú, akoby boli naším odrazom v zrkadle. Pozorne tento svoj obraz preskúmajme a opýtajme sa samých seba:

• Ako to so mnou súvisí?
• Čo presne ma na ňom/nej/nich rozčuľuje?
• Aké pocity to vo mne vyvoláva?
• Čo robím, že sa takto ku mne správa/správajú?
• Keď sa nám podarí nájsť odpovede, rozlúsknuť ten hlavný oriešok už bude malina. Už budeme vedieť odpovedať na otázku: „Čo musím zmeniť na sebe, aby sa zmenilo správanie ostatných ku mne?“

Začať u seba je jediný spôsob, ako zmeniť druhých. Netvrdím, že je to cesta jednoduchá. Ale keď sa po nej vydáte, keď sa vám podarí zmeniť sa tak, že si to vaši žiaci všimnú, je šanca, že ich budete inšpirovať na ich vlastnej ceste za svojou premenou.

Tento článok by tiež mohol začínať takto: „A čo je zlé na tom, keď chceme, aby sa profka k nám správala lepšie? …“, povzdychne si nejedna trieda. Ďalej by pokračoval rovnako. Lebo ideálne je, keď na svojej zmene pracujú obidve strany súčasne.