Je plesová sezóna a tak sme sa vybrali na bál. Honosný názov, ktorý vo mne vyvoláva jasné očakávania vznešenej atmosféry, elegantných rób, naškrobených košieľ, motýlikov a smokingov sprevádzanej príjemnou hudbou v trojštvrťovom takte. Sem – tam aj niečo dynamickejšie s nádychom španielskeho a juhoamerického temperamentu, striedané nostalgickým swingom prvej republiky. Atmosféru prítmia osvetleného blikotom sviečok, v ktorom po priestrannom parkete krúžia páry a užívajú si vzájomnú blízkosť a intimitu tanca.
Nemám nič proti hudbe 70-tych, 80-tych a 90-tych rokov, rada si zatancujem v rytme popu alebo rocku, milujem slovenských a českých spevákov a skupiny, ale oveľa príjemnejšie sa cítim, keď mám pri tom na sebe rifle, tenisky a tričko. Na našom bále odzneli dva valčíky. A tak sme to po polnoci a ďalšom rockenrolovom kole vzdali.

Keď niekomu niečo sľúbim, je to verejne vyslovený záväzok a mám urobiť všetko preto, aby som tento sľub dodržala. Takýmto sľubom je aj pomenovanie činnosti, ktorú pre ostatných pripravím. Na základe tohto pomenovania si budúci účastníci vytvoria očakávania. Úspech alebo neúspech činnosti potom závisí od toho, ako boli očakávania účastníkov naplnené.

Pomenovávajme veci pravými menami, nevyvolávajme v ostatných iné očakávania ako im mienime splniť. A je jedno, či ide o bál, alebo o aktivitu, ktorú sa chystáme robiť so žiakmi v triede.
Ak im sľúbime desaťminútovú písomku, pripravme desaťminútovú písomku. Ak povieme, že na nasledujúcej hodine sa budeme hrať, tak pripravme aktivitu, ktorá naozaj hrou je. Nie pre nás, ale pre našich žiakov. Ak sa dohodneme, že bude práca s tabletmi, tak má byť práca s tabletmi.

Cieľom je, aby naša činnosť naplnila očakávania žiakov, ktoré vyvolal náš prísľub. Vytvorí sa tak atmosféra dôvery, istoty a vzájomnej zodpovednosti, ktorá je pre fungovanie v škole dôležitá.

Mimochodom, čo by ste povedali, keby mal tento článok názov Päťnásobne vyššie platy pre učiteľov – ako by ste teraz cítili?