Nemám rada, keď mi visí vypratá bielizeň kade tade po byte. Bez ohľadu na príjemnú vôňu a zvlhčenie vzduchu, tak potrebné v našich presušených priestoroch. Jednoducho mi vadí pohľad na úhľadne povešané kúsky spodnej bielizne a tričiek poprekladané ponožkami a nohavicami.

Tak sme celá rodina niekoľko rokov tvorivo hľadali rôzne variácie umiestnenia pračky a niekoľkých sušičov rôzne po celom dome. Čo vám budem hovoriť – naša pračka má dodnes predstavu, že je na špici slovenských cestovateľov. Nakoniec skončila – budete sa čudovať – v kúpeľni. Celé nás to stálo niekoľko návštev inštalatérov, niekoľko prebúraní stien a niekoľko maľovaní.

Pred časom som bola na skvelej konferencii. Okrem výborného programu ma ako vždy obohatili aj prestávkové rozhovory s úžasnými ľuďmi. A počas jedného takéhoto rozhovoru prišla reč aj na sušičku. Počúvala som dievčatá ako si pochvaľujú mäkučkú voňavú bielizeň, ktorú z nej vytiahnu a hneď poskladanú uložia do skrine. A vtedy to prišlo … PREČO sme sa nikdy nezamysleli nad tým, že si kúpime sušičku? My sme nikdy neriešili, či je to ekonomické, ekologické, dobré … My sme jednoducho ani nepripustili myšlienku existencie tohto úžasného vynálezu. Ak si myslíte, že sme o nej nevedeli, tak sa mýlite. Chýry o jej existencii sa k nám samozrejme dostali :).

Toto sa nám stáva často. Chodíme vo vychodených koľajách, ktoré nás častokrát vedú aj tam, kam nechceme ísť. Lebo je to pohodlné a netreba držať kompas pevne v rukách. Rozmýšľame v zabehaných situáciách. Lebo je to pohodlné a netreba sa zaoberať rizikom netradičných riešení. Veď čo ak sa to nepodarí! Veď to čo poznám je istota! Veď čo ak …

Čo ak by nás čakalo niečo nečakané. Bojíme sa zdvihnúť zrak a pozrieť sa na svet okolo nás novými očami. Bez klapiek, naširoko, aby sme videli všetky príležitosti, ktoré nám chcú vstúpiť do života.

Odložte klapky, odložte obmedzujúce presvedčenia, že všetko dobré vás už stretlo. Obzrite sa okolo seba a vykročte. S radosťou a odvahou.