Škola – prostredie, v ktorom sa dennodenne stretávame, ale najmä komunikujeme. S kolegami, so žiakmi, niekedy s rodičmi. Komunikácia je proces, ktorý ovplyvňujú nielen slová a to akým spôsobom ich hovoríme (rytmus, intonácia, zafarbenie hlasu), ale najmä reč nášho tela.
Naše telo a naša myseľ jedno jest. Čo sa nám preháňa v hlave, to naše telo verne zrkadlí gestami, mimikou, pohybom, držaním tela, chôdzou, rytmikou, … Naša dobrá nálada sa nám zrkadlí nielen na tvári, aj naše pohyby sú živšie, gestikulácia je výraznejšia. Každý z nás, keď má mizernú, až depresívnu náladu sa ledva vlečie, ani len nohy poriadne nedvíha. Naopak to funguje rovnako dobre – ak sa naše telo necíti komfortne, výrazne to ovplyvňuje naše myšlienky. Spomeňte si na chvíle, keď na vás „niečo lezie“, bolí vás hlava, každý sval, ledva dýchate a hovoríte. Kam sa uberajú vaše myšlienky – smerom k depresívnym náladám alebo si vtedy maľujete ružové sny?
Hovoriť o reči tela znamená hovoriť rečou tela – ukazovať, hýbať sa, gestikulovať, … ale hlavne nepoužívať slová. Napriek tomu som sa ambiciózne rozhodla ponúknuť vám niekoľko tipov, ako zlepšiť neverbálnu komunikáciu s vašimi žiakmi.
1. Buďte SEBAVEDOMÍ. Sebavedomý učiteľ stojí „oboma nohami pevne na zemi“, telo má vzpriamené, ramená spustené dole a dozadu. Hlavu ako by nahor ťahal balónik priviazaný na temene. Brucho je pevné (pozor, treba pravidelne dýchať!) a panva podsadená (za túto časť sa vám poďakuje predovšetkým krížová časť vašej chrbtice J). Sebavedomý učiteľ používa rozvážne, primerane široké a pokojné gestá. Sebavedomý učiteľ má rád svoje miesto pred tabuľou, ale vie ho poskytnúť aj svojim žiakom. Sebavedomý učiteľ vie, že ak on stojí a jeho žiaci sedia, tak získava nad nimi prevahu a vie sa jej vzdať vo chvíľach, keď chce so svojimi žiakmi otvorene diskutovať. Vtedy si sadne tak, aby jeho oči boli na úrovni očí jeho žiakov.
2. Buďte OTVORENÍ. Je vhodné, aby komunikácia medzi vami a vašimi žiakmi bola otvorená. Ani jeden z vás by nemal mať pocit, že jeho partner v komunikácii niečo skrýva alebo zatajuje. Tomuto pocitu zabraňujú tzv. „otvorené gestá“. Sú to gestá, v ktorých svoje dlane otáčate smerom k partnerovi. Tak ako keď niečo niekomu dávate. Keď už sme pri tom – DÁVAJTE. Lásku, radosť, porozumenie, smiech,… Iba ten kto dáva, dostáva.
3. Používajte VHODNÉ GESTÁ. Každé gesto, ktoré riadi vaše srdce je vhodné .. okrem tých nevhodných. Ktoré to sú? Ukazovanie prstom na konkrétnu osobu je gesto, ktoré snáď každá civilizácia na Zemi pokladá za nepatričné. Gestá, ktoré majú sexuálny podtón do priestorov školy takisto nepatria. Sú to gestá, pohyby, postoje, ktoré hoci aj nepatrným spôsobom upriamujú pozornosť na naše genitálie. Samozrejme, do kategórie nevhodných patria aj vulgárne gestá.
4. USMIEVAJTE SA. Úsmev na tvári signalizuje vašu dobrú náladu. Každý človek (a dieťa zvlášť) chce komunikovať s niekým, kto má dobrú náladu. No úsmev môže fungovať aj ako liek. Nepatrný pohyb lícnych svalov (najlepšie antigravitačný) naštartuje produkciu hormónov šťastia a hľa, dobrý pocit je na svete!
5. Komunikujte OČAMI. Oči sú okná do duše. Jediným pohľadom vieme povedať oveľa viac a dôraznejšie ako tisíckami slov. Dbajte na to, aby ste vždy nadviazali očný kontakt s tým, ku komu hovoríte. Vaša reč má byť vždy adresná a túto adresnosť zvýrazňuje očný kontakt. Ak rozprávate k celej triede naraz snažte sa, aby ste postupne „prezreli“ všetkých žiakov v triede. Ak nezachytia váš, hoci letmý pohľad, budú mať pocit, že vás nezaujímajú a začnú sa podľa toho aj správať (vy nevenujete pozornosť im, oni nebudú venovať pozornosť vám).
6. Váš verbálny a neverbálny prejav musí byť KOHERENTNÝ. Inými slovami, to čo hovoríte slovami musí podčiarkovať tón a rytmus vašej reči a musí tomu zodpovedať aj reč vášho tela. Už ste to niekedy prežili: niekto na vás kričí, nadáva vám a pri tom sa usmieva? Brali ste ho vážne? Čo bolo pre vás dôležitejšie, to čo na vás reve, alebo to ako sa pri tom tvári? Ak ste nahnevaní, lebo vaši žiaci niečo vyviedli, buďte nahnevaní dušou aj telom. Máte právo vyjadriť (primerane) svoje emócie a vaši žiaci majú právo ich poznať.
7. VNÍMAJTE neverbálne prejavy vašich žiakov. Všímajte si najmä odchýlky v ich bežnom správaní. Práve tieto odchýlky vás upozorňujú na niečo neobvyklé, s čím dieťa zápasí. Všímaním si reči tela vašich žiakov môžete odhaliť v triede prirodzených vodcov, ale aj šikanované deti. Prirodzený vodca vždy kráča v čele, postoj jeho tela aj jeho chôdza sú (niekedy až prehnane) sebavedomé. No čo je najpodstatnejšie, členovia jeho „tlupy“ ho kopírujú, používajú jeho slovník. Verbálny aj neverbálny. Šikanované dieťa v prítomnosti agresora ustrnie a snaží sa byť menšie, prehliadnuteľné. Celé jeho telo ako by sa chcelo zabaliť do guľôčky. Časom sa jeho prirodzený pohyb zmenšuje na minimum, ako by strácalo svoj životný priestor.
V predchádzajúcich radách odznelo Usmievajte sa, Dávajte, Buďte otvorení,… to neznamená, že učiteľ je ten, kto sa v škole rozdá do poslednej nitky svojej osobnosti. Buďte EKOLOGICKÍ. Ekologický človek koná tak, aby všetci v jeho okolí mali z jeho činnosti prospech. Nezabúdajte, že jedným zo „všetkých“ vo vašom okolí ste predovšetkým vy! Vy musíte mať prospech z toho čo činíte. Preto vravím MAJTE SA RADI. Iba ten, kto dokáže dať lásku a pozornosť samému sebe má dostatok energie a harmónie na to, aby ich mohol dávať aj iným.
Nezabudnite: Vaši žiaci vás (niekedy) počúvajú, ale (takmer) vždy vás vidia.
