„Keď robíš dookola to isté, dostaneš vždy ten istý výsledok.“ Tak presne toto sa mi stalo na dovolenke. Skúšala som flyboard. Podrobne a veľmi presne som si nechala vysvetliť čo mám robiť pod vodou aj nad vodou. Veľmi presne som dodržiavala to, čo mi bolo povedané. A veľmi presne sa vždy udialo to isté. Namiesto toho, aby som sa vzniesla elegantne do vzduchu, dopadla som na zadok do vody. Samozrejme tiež elegantne, ale predsa len na zadok a do vody. Raz, dvakrát, dvadsaťkrát. Som vytrvalá a tak veľmi som chcela sebe (a mojim chlapom) dokázať, že to dám. Nedala som. Unavená a ubolená som vyliezla z vody a niekoľko hodín premýšľala o tom, čo sa stalo. A potom to prišlo. V jedinom okamžiku som si jasne uvedomila, čo som mala zmeniť. Drobnosť, ktorá mi unikala, kým som bola ponorená do situácie a zubami nechtami som bojovala s vodou a sama so sebou.

Častokrát sa necháme vtiahnuť do víru udalosti. Svojou vytrvalosťou, láskou, neschopnosťou alebo neochotou prestať. Konáme a výsledok nenapĺňa naše očakávania. Preto pridáme ešte viac vytrvalosti, lásky a odhodlania. Stále dookola. A výsledok je stále ten istý a my nevidíme cestu von.

Vtedy (či už si potrebu zmeny uvedomujeme alebo nie) pomôže jediná vec. Dovoliť si odstúpiť od toho, čo robíme. Pozrieť sa na celú situáciu a na seba v nej z pohľadu nezávislého pozorovateľa. Uvidieť svoje rozhodnutia a dôsledky, ktoré prinášajú. Uvidieť iné možnosti, ktoré sa ponúkajú a ktoré nevnímame, pretože sme ponorení v hĺbke problému. Odstúpiť od emócií, ktoré nás v tejto situácii ovládajú a ktoré nám často zabraňujú myslieť a vidieť nové možnosti.

Ak budete mať niekedy pocit, že robíte čo môžete a nič sa nemení, spomeňte si na môj zadok padajúci do vody. A dovoľte si tú maličkosť – odstup, ktorý vám ukáže nové perspektívy.

Pridaj komentár