Pozrite si nasledujúce dve úlohy.

• A – Vymysli rozprávku.
• B – Vymysli rozprávku o tom ako Janko s Marienkou išli do sveta a po ceste stretli ježibabu. Napíš ju na linajkový papier s okrajmi. Nadpis musí byť zelenou farbou a text musí vojsť na jednu stranu. Ale musí mať rozsah minimálne 15 riadkov. Nezabudni sa podpísať vpravo dole, pod to napíš triedu a vľavo hore nech je dnešný dátum!

Ktorá sa Vám páči viac?

Priznám sa, že pred veľa rokmi by som si ako učiteľka vybrala úlohu B. Mala som vtedy pocit, že keď deťom presne – ale úplne presne – nezadefinujem čo a ako majú robiť, tak nebudú vedieť čo a ako majú robiť. Výsledkom by bolo, že by som dostala veľa rovnakých, takmer nerozlíšiteľných papierov. Na prvý pohľad – nádhera. Dobre sa to opravuje, je v tom systém a hlavne – dobre to vyzerá. Na druhý pohľad – a to mi došlo až po rokoch…

Dnes by som si ako učiteľka vybrala úlohu A. A dostala by som veľa rôznorodých riešení. Niekto by vymyslel rozprávku o Ninjoch a nakreslil by ju ako komiks. Iný by mal rozprávku o Betke a nakreslil by ju ako veľký obrázok. Ďalší by mal krátky fejtón o princeznej a drakovi. Taký z piatich viet, ktoré obsahujú aj úvod aj drámu aj rozuzlenie. Iný by potreboval na svoj príbeh o Johnovi či Janovi sedem strán a tak by to dal do počítača a vytlačil. Na prvý pohľad – hrôza! Ako to oznámkovať? Na druhý pohľad – nádhera! Nádherná ukážka tvorivých prístupov odzrkadľujúcich vnútorný svet každého dieťaťa. Každá práca môže učiteľovi slúžiť ako diagnostický nástroj. Umožní mu odhaliť napríklad to, ako žiak pracuje s informáciami (slovom, obrazom alebo manipuláciou). A veľa ďalších podstatných vecí, ktoré z každého žiaka robia individualitu s vlastným vnútorným prežívaním a prístupom k svetu.

A k tomu známkovaniu. Je nevyhnutné takúto prácu označkovať číslami 1, 2, 3, 4 alebo 5?